Aikidó - moderné japonské bojové umenie, jedinečná syntéza klasických foriem a skvelého duchovného základu - ponúka kľúč k umeniu žiť prirodzene a nesebecky v dnešnom komplikovanom svete.
Kišomaru Uešiba
Aikido je jedno z najmladších japonských bojových umení. Vytvoril ho v prvej polovici 20. storočia Morihei Uešiba (známy tiež pod titulom O-sensei, tj. velký učiteľ) po dlhoročnom štúdiu starých škôl šermu a boja bez zbraní. To je dôvod, prečo na fyzickej úrovni obsahuje aikidó hody a znehybnenia pripomínajúce džudžucu a tiež prečo sa popri technikách bez zbraní cvičí aj s mečom, palicou či nožom. Aikidó sa nezameriava na údery a kopy, skôr využíva energiu útoku na jeho neutralizáciu. Z toho vyplýva obranný charakter umenia.
Samotné techniky sa nevykonávajú staticky, dôraz sa naopak kladie na dynamiku pohybu.
Hoci na prvý pohľad sa aikidó javí ako súbor sebaobranných techník, tento obal skrýva oveľa širšie možnosti - výchovu vo všetkých zložkách osobnosti, zdravotnú stránku a aj duchovný vhľad. Takáto pestrá paleta umožňuje každému študentovi nájsť si v aikidó svoju vlastnú cestu.
O-sensei zdôrazňoval morálne a duchovné aspekty tohto umenia, najmä na rozvoj harmónie a mieru. Slovo akidó sa často prekladá ako "cesta harmónie" a harmóniu je možné chápať ako súlad so samým sebou, s okolím, s prírodou, vesmírom a pod. A aj keď sa myšlienka mieru v bojovom umení môže zdať paradoxnou, v prípade aikidó je nosným pilierom súčastne technickej aj duchovnej stránky.
Takto by sme mohli o aikidó povedať množstvo zaujímavých vecí (s ktorými by ste mohli aj nemuseli súhlasiť). No žiadne slová nemôžu nahradiť osobnú skúsenosť, ktorá je v prípade aikidó (aspoň podľa mňa) očarujúca.
Necháme teraz preto filozofovanie - stretneme sa na tatami.