Keď niekto začne cvičiť aikidó, po krátkom čase sa mu do uší dostanú informácie o tom, že oni cvičia taký a tí druhí onaký štýl. To sa ľahko povie, ale čo to ten štýl vlastne je?
Najprv si musíme povedať, ako sa vo vedách o športe chápe technika. Veď aj v aikidó je technika prvoradá. Technikou tu je taká činnosť, ktorá je vzhľadom na biomechaniku optimálne vedie k danému cieľu. Technika ikkjó alebo kote gaeši je teda len jedna. Vo vedách o športe hovoria o štýle vtedy, keď je technika upravená na základe osobitných dispozícií športovca. Každý aikidista má teda svoj štýl irimi nage, svoj štýl šomen uči.
Tak to bolo aj so zakladateľovými žiakmi a tak je to so všetkými vplyvnými učiteľmi. Preto hovoríme, že ľudia cvičia štýl Iwama. Saito sensei pochopil svojim spôsobom Osenseiove učenie a jeho telesné dispozície ho vedú k určitému štýlu. Jeho žiaci cvičia podobne. Existujú aj iné štýly niektoré majú svoj vlastný názov Tomiki aikidó, Jošinkan, Joseikan, Šinšin tóicu aikidó...
Niektoré nesú názov podľa krajiny. Najznámejšie je tu francúzske aikidó, reprezentované najmä Tissierom a Noelom. A tiež jednotlivé dódžó majú svoj štýl. Tak cvičia jedni, tak druhí. Nakoniec aj v tých dódžó si povedia, že Jožko má štýl viac plynulý, Janko trochu tvrdý a Ferkov štýl je veľmi efektívny.
Ako sa teda vyznať v rôznych štýloch? Nijako. Cvičte najlepšie ako sa Vám dá, učte sa od mnohých učiteľov a najmä nenadávajte na druhých že to cvičia inak. Osensei hlásal voľnosť. Hovoril, že každá naštechnika by mala byť iná. Nová, lepšia. Každý z aikidistov má právo na svoju interpretáciu techniky. A to je dobre, pretože takto sa na tatami môžeme od seba viac naučiť.