Seiširo Endo: Úvahy

Nové skúsenosti

V júni tohto roku som prvý krát navštívil Mexiko a Kubu. Bol som jedný z členov delegácie, ktorú vyslal Nippon Budókan, aby robila ukážky a semináre.

Ukážka v Mexiku sa konala v športovej hale Pueblo University. Obecenstvo bolo veľmi nadšené. Tlieskali nielen dobre známym umeniam ako karate a džudó, ale aj ukážke japonského kobudó, ktoré je v Mexiku úplne neznáme.
Navštívili sme Teotihuacan a na vrcholku najvyššej pyramídy, kde sa vraj sústreďuje najviac energie na svete, som cvičil kikoh (qigong), ktorý ma naučila moja žena.

Na Kube bola jedna ukážka a dva tréningy. Viac ako 7000 návštevníkov sa tiesnilo v špotrovej hale s kapacitou 5000 miest, preukazujúc uznanie japonskému budó.
Počas druhého z tréningov bolo neuveriteľne vlhko a teplota bola okolo 35 stupňov. Po 30-tich minútacj sme sotva stáli na nohách, ale s prestávkami na občerstvenie sme to vydržali celú hodinu a pol.

Havana je rozdelená na nové a staré mesto. Staré štvrte boli postavené za španielskej vlády a teraz sú zaradené UNESCO-m do svetového dedičsva. Hoci sú to už v podstate ruiny, začínajú ich pomaly opravovať. Som si istý, že raz to bude opäť veľkolepé mesto.

Tým naša budó misia skončila. Na spiatočnej ceste sme strávili večer v meste Cancun, odpočívajúc na bielych pieskoch a v modrých vodách Karibiku.

Dva dni po návrate do Japonska ma náhle zachvátila hnačka s horúčkami. Pred odjazdom z Japonska ma síce varovali a všetci sme si dávali pozor hlavne na pitnú vodu, ale...
Mohol som síce jesť a piť, no neostávalo to vo mne ani chvíľu. Voda zo mńa tiekla, aj keď som nič neprímal.
Vzali ma do nemocnice a po troch dňoch liečenia horúčka ustúpila. Aj na záchod som chodil menej často. Keď som sa odvážil, zistil som, že mám 66 kilogramov, presne ako keď som mal štyridsať rokov. Cítil som sa mdlý a roztrasený.
No keďže som už nemal horúčku, rozhodol som sa prijať výzvu cvičenia. Trochu neisto som začal so šómen-uči ikjó a zistil som, že to zvládnem. Nemohol som používať silu a tak som mal lepší pocit ako predtým. Ako vždy, obišiel som všetkých v dódžo. Pot zo mňa liat, cítil som ako sa moja pozornosť zostruje. Takže šómen-uči iriminage. Výborne!

Pred 25-timi rokmi som sa začal snažiť o jemné a pružné cvičenie bez použitia sily. Odvtedy sa snažím sústrediť na svoje pocity a udržiavať svoju pozíciu a tak viesť aj svojich študentov. Z toho pohľadu sa cítim sa vinný, že som upadol do tak vážneho psychického rozpoloženia, že som použil slovo "výzva" kvôli náhlej fyzickej zmene. No nech je to ako chce, z tej "výzvy" mi zostal dobrý pocit a tak stojím za tým, čo som urobil aj napísal.

júl 2000


predchádzajúca časť / obsah / nasledujúca časť