"V štyridsiatke má každý takú tvár akú si zaslúži."
"Myseľ si žiada formu a forma zlepšuje myseľ."

Myšlienky a vedomosti prekročia hranicu logických argumentov a postupne prerastú v intuitívnosť, čo im umožní stať sa skutočnými. Všetko, čo sme si mysleli a ako sme sa učili, je vpísané v našich tvárach, nie v knihách. Je nutné, aby sa naše myšlienky a vedomosti prejavili v každom pohybe, ktorý spravíme. Ak náš výzor a charakter, slová a správanie, myšlienky a vedomosti sú oddelené jedno od druhého, sme iba v polovici cesty.

Konfucius popísal proces zdokonaľovania svojej osobnosti takto: "Keď som mal pätnásť, usiloval som sa byť žiakom, v tridsiatke som upevnil sám seba a v štyridsiatke som nemal žiadne pochybnosti. V päťdesiatke som si uvedomil svoje nadanie a v šesťdesiatke som bol schopný načúvať komukoľvek. Teraz, vo veku sedemdesiat rokov, majúc vlastnú cestu, nikdy nezachádzam priďaleko."

Tiež v Huainan’c, knihe zo starej Číny, nachádzame úryvky ako: "v päťdesiatke vedieť o chybách uplynulých 49 rokov" a "zmeň sa po šesťdesiaty krát vo svojich šesťdesiatich". Keď dosiahneme tak vysoký vek ako je šesťdesiat, máme sklony zostávať tam kde sme, celá naša osobnosť sa stáva strnulou fyzicky aj psychicky. Kniha hovorí, že tí ktorí študujú Tao by sa mali rozvíjať po celý život.

Vždy som cvičil aikidó ako cestu poznania a upevňovania samého seba. Cesta sa však zdá byť príliš ďaleká, takže myslím, že musím vynaložiť väčšie a nepoľavujúcejšie úsilie viac ako kedykoľvek predtým.

január 1996